O chvíľu pôjdeme spať. Závesy v mojej pracovni mám stále dokorán roztiahnuté a tak ktokoľvek sa pozrie na náš dom, uvidí v ňom mňa sťaby vo výklade. Nevadí mi to až tak veľmi, lebo zase až tak veľa domov okolo nás nie je a potom, nateraz ma viac teší pohľad na noc, ktorá padá na mesto. Ďalší deň sa čoskoro skončí a už nikdy nikdy nikdy sa znova nestane.
Neznášam, keď ma podobné myšlienky napadnú. Lebo mám za sebou kopec dní, ktoré sa už nikdy nestanú a niektoré by som ozaj rada prežila ešte raz. No miesto toho, či sa mi to páči alebo nie, gúľam sa spolu s ostatnými kamsi vpred. A tak sa, pravdepodobne, dogúľam aj k nedeli, kedy krátko pred siedmou hodinou večer, dostanem aj ja svoju vakcínu a pridám sa k davu bojovníkov, ktorí sa snažia, aby lepšie bolo. Neviem, ako nadlho a či je vakcína bezpečná, z pohľadu niekoľkých rokov a nechcem nad tým ani premýšľať. Čo sa má stať, nech sa stane. Nateraz som sa rozhodla držať s ostatnými a pridať svoju slamku k dielu v slepej nádeji, že dobre bude. Že to pomôže k tomu, aby sme konečne vyhrali a mohli aspoň naoko žiť tak, ako sme kedysi zvykli. Ibaže o tomto som písať vôbec nechcela.
No, dnes mám myšlienky počmárané. Lebo náš malý pán Gombík má zas a znova zapálenú nožičku a nevyzerá to vôbec dobre. I preto ho mám nonstop pri sebe, celý deň, biedačika malého, len nech nie je sám, keď už trávi celé dni v klietke zatvorený. Neustále ho sledujem a on sleduje mňa. Škoda len, že nič veľkolepého nerobím! Dnes som tak akurát prerábala domček, organizovala v ňom veci, presúvala nábytok a oj, hej, lepila som knihy, ktoré v závere vyzerajú skôr radšej ako staré použité zošity. Takže musím svoj postup na ich výrobu vylepšiť. Čo nebude problém, už mám plán:). A tiež urobila som zopár videí pre instagram, ktoré boli, ako sa tomu tu hovorí : all over the place, koktavé a rozhádzané, ale aj také sa musia z času na čas stať. Tobôž, keď prežívam dni ako tento - zlý, zlý, škaredý pondelok.
Preto nehnevajte sa na mňa prosím, že sem dnes nič krásneho a tvorivého nepridám. Trápi ma náš malý pán Gombík a všetko ostatné ide bokom. Sľubujem, že sa zase "rozospievam", až sa rozospieva aj naša malá zebrička.