Stále neviem, čo presne cítim. Mám pocit, že sa v tom ani nechcem rýpať. Miesto toho som dokorán otvorila dvierka na domčeku a v drobných izbičkách som zažla svetlo. Domček pôsobí pokojne a rozprávkovo a tiež majestátne a prepychovo ako dáky cenný muzeálny kúsok. Aká som rada, že ho mám. A ako som rada, že Jorik zatiaľ nemá nijaké vážne príznaky.
Včera som ho testovala a test bol pozitívny.
Niekde v podvedomí si hovorím, že som to vedela. Že som šípila, že sa niečo stane. Ale myslela som si, že to bude moja operácia a nič iné, keď som dopredu chystala vianočné darčeky. Teraz ani neviem, či nejaká operácia vôbec bude. Keď si na prstoch zrátam dni, za predpokladu, že všetko pôjde ako po masle a tak, ako to opisujú ľudia v okolí, karanténa nám skončí tesne pred operáciou. Pustia ma vôbec na ňu? Netuším.
Dnes máme PCR testy. Objednala som celú rodinu. Podľa domácich testov je nakazený iba Jorik. "Iba" sa mi píše hlúpo. Pretože ako matka mám radšej chuť napísať "až". Každopádne, taký je fakt. Jorik je pozitívny, my rodičia sme negatívni.
Nechcela som, aby sa to stalo. Kto by chcel? Ale v posledné dni sa ku mne dostávali správy o nakazených a už ich bolo toľko, že či sa mi to páčilo alebo nie, každý som končila slovami o slučke, ktorá sa sťahuje. Tak tomu hovoria i domáci. Odrazu sa objavili prví nakazení spolužiaci, niektorí boli poslaní domov zo školy, lebo im bolo počas vyučovania zle, i prvé nakazené učiteľky. Včera ráno ma privítal mail zo školy, že situácia je vážna a mali by sme vedieť, že covid sa na škole šíri. No veru šíri. Pre nás sa došíril. Pozvali sme ho na návštevu. Ale čo iného sa čakalo, keď masky sa nenosia, neexistujú bubliny a napriek tomu, že Jorik je nakazený, ja môžem stále chodiť po vonku, lebo som zaočkovaná?
A tak dnes pôjdeme na test, aby sme si "údaje" potvrdili. A tiež zistili, či máme protilátky. A potom hajde domov, aby sme mohli Jorika pred svetom izolovať. Divný pocit to je. Veľmi divný, v ktorom sa nenápadne chviem v nádeji, aby sme boli ako všetci ostatní, ktorých deti to v "pohode" dali a nik iný sa nenakazil. Nezvyknem sa modliť k Bohu, on to vie, a predsa, šepkám k nemu moju prosbu, aby mi syna ochránil. Je moje všetko.