Ahoj a krásne ráno želám! Aj vy máte za oknom tmu ako v rohu? U nás je čosi po 5 hodine ráno a tma veru vonku je. A bola i keď som vstala. Vtedy by sa hádam i krájať dala. No odvtedy už zopár hodín ubehlo a ja zahanbene hlásim, že som nič neurobila. Občas bývam zrána veľmi akčná a občas, ako teraz, nerobím nič užitočné. Ale skúsim všetko po poriadku.

Myslím, že som zaseknutá v hľadaní. Že v akom? No predsa v hľadaní vianočných darčekov! Na stránkach ako marketplace či vinted, kde som v posledné týždne trávila svoj voľný čas hľadaním darčekov, ostala kopa vecí, s ktorými som sa "zoznámila" a voľakosi, neviem od nich len tak odísť. Asi nedávam zmysel, lebo veď, sú to len veci! A predsa, každý deň sa aspoň zo 3x na tie stránky prídem pozrieť, aby som zistila, či sú moje osrdiečkované veci ešte stále tam alebo si ich niekto kúpil. Poznám sa. Nerobím to prvýkrát. Som ako námesačná. Autíčko na zotrvačníku. Dávam si čas, lebo viem, že ináč neviem. Potrebujem sa rozlúčiť. Možno ešte jednu - dve veci kúpim a potom to celé zabalím.

A urobím tak s dobrým pocitom, že to hľadanie a snorenie stálo za to. Aspoň teraz si to naivne nahováram. Kúpila som mnoho vecí z druhej ruky, čo sa možno k vianociam nehodí ale myslím, že to chce len vyrásť a odpovedať si na otázku - na čom naozaj záleží? Na zdraví! A v rámci vianoc aj na spokojnosti a radosti. A keď tú radosť dokáže urobiť vec, ktorú už niekto miloval, čo na tom? Bude sa na mňa hnevať matička Zem alebo ušetrený rozpočet? No týmto smerom sa uberať nechcem. Nie teraz, nie v tomto blogu.

Lebo zajtra sú vianoce a ja sa na ne teším ako malé dieťa. Fakt, že som posledné týždne strávila hľadaním darčekov, vo mne zanechal toľko napätia a radosti, že som miestami horšia ako malé dieťa. Myslím, že ak by existoval merač radosti a vzrušenia z vianoc, prebila by som každého v rodine. Ba aj každého na našej ulici či v našej štvrti! A nedivte sa tomu, prosím, ale som na to hrdá. Lebo kedysi som si myslela, že vianoce sú viac menej pre deti. Že jedného dňa pre mňa nebudú mať také čaro. Porovnávala som sa s našimi alebo s mojou starkou. Tým už roky nič nechýbalo ku šťastiu, nič si neželali, len to spomínané zdravie. A predsa, hoci s nimi súhlasím, je xy vecí, ktoré ma ešte stále dokážu dojať a ktoré si želám a z ktorých jasám a na ktoré sa teším aj v tieto vianoce.

Stále sa cítim ako malá Vierka a som za to moc vďačná!!!!!!! Lebo, podľa mňa, i o tom je kúzlo Vianoc a hurá, ja ho ešte stále mám!

A presiaknutá ním skrz naskrz listujem v kuchárskych knihách a hľadám aj v nich niečo, čo poteší celú rodinu. Jorik, kvôli jeho astme, nemôže mlieko a tak niektorí naši koláčoví favoriti tento rok vypadávajú zo súťaže o postup na vianočný stôl. Momentálne mám adeptov troch, ak by ste boli zvedaví. Jedným z nich sú citrónové guľôčky od Adriky Kemky. Za ďalším receptom stojí Ema Tekelyová a jej orechová torta bez vajec, múky a cukru a posledným adeptom je mnou načmáraná mrkvová torta, ktorú som našla bohviekde, ale na tom nezáleží, recept je odskúšaný a chutí. Ešte stále nemám jasno, čo z toho vyberiem ale neva! Času dosť! Do obeda si to rozmyslím:).

A prečo doobeda? Lebo poobede pečiem. Tradícia:). Aj šalát urobím!

Len ma mrzí, že vonku prší. Kiežby radšej snežilo. To by mi na okno nič neklopalo. Miesto toho by som o ničom netušila a až by sa rozbrieždilo, zalapala by som po dychu ako krásne bielo vonku je!!!

Moju radosť mi však ani dážď vziať nemôže. Len to zdravie by to dokázalo. Ale to ma hádam teraz nepodrazí.

Nuž krásne Vianoce vám všetkým želám! Nech sa u vás trbliece nie len stromček ale aj vaše vnútro. Nech sme všetci zdraví a šťastní a spokojní. Mám vás rada!

Cink